24. 09. 2011
Popísať včerajšok jedným slovom?? Peklo.
Začalo sa to nevinne. Išiel som s legendou Pištom zastrieľať zo vzduchovky. Aby nás nesmädilo, kúpili sme si fľašku našej obľúbenej borovičky koniferum. Následne sme ju v priebehu strieľania vypili. Druhý kamarát Tomáš nám už vyvolával, nech prídeme do hospody. Nakoniec sme tam prišli. Dali sme zopár pív. V tom prišiel kamarát, bol autom, tak sme sa vybrali spoločne do mesta. Tomáš zostal v krčme. Bolo nám ešte málo, tak sme si kúpili ešte jednú fľašu, tentokrát čerešňovicu. Sedeli sme v miestnej reštaurácii u ďalšieho známeho a popíjali. Potom sa mi už čosi marí, že stojíme na zastávke a nadávame. Vlak nám samozrejme ušiel. Tak sme sa vybrali ísť pešo a po ceste sme stopovali. Boli sme napraní ako vreca. Podľa mojích kolien a Pištových rúk sme sa museli dosť váľať po zemi. Vyzeralo to beznádejne, dlhá cesta domov, napití ako bomby. V tom zastavilo auto, pomyslel som si že kto by zastavil takým ožranom. Z auta sa ozval známy hlas. Bol to kamarát ktorý robí rozvozcu pizze. Tak nás zviezol až domov, neskonalá vďačnosť. Ráno som sa zobudil a chytal som sa za hlavu, že to bol zasa večer. Tomáš mi ráno písal že ako sme dopadli. Hovoril že má celé veci špinavé, že sa hodil do kríkov pred naším obecným úradom. To by bolo v skratke všetko.